Prevencia musí byť realizovaná na profesionálnej úrovni.

Je nevyhnutné, aby sa koordinátori aktívne zúčastňovali na vzdelávacích aktivitách a zaujímali sa o nové informácie. Podľa T. Kříža (2010) musí byť koordinátor prevencie oboznámený so záväznými právnymi predpismi v oblasti prevencie, vzdelávať sa v oblasti prevencie závislostí a ďalších sociálnopatologických javov, personálnej oblasti a psychohygieny a mať vedomosti o tvorbepreventívnych strategických plánov a projektového riadenia. Ponuka vzdelávacích aktivít na témuprevencie problémového správania žiakov je skutočne široká. Vedenie škôl by malo koordinátorovmotivovať k ich aktívnej účasti a podporovať ich snahu.

Prevencia sa musí zameriavať na problémy, ktoré aktuálne ohrozujú žiakov.

Treba realizovať monitoring nevhodného a problémového správania.

Pri plánovaní preventívnych aktivít netreba nezabúdať na prevenciu drogových závislostí.

V minulosti sa práve tejto oblasti venovala najväčšia pozornosť. Napriek tejto skutočnosti je alarmujúce,že počet detí a mládeže konzumujúcich drogy narastá a znižuje sa veková hranica experimentovania s drogami. Je vhodné vyhlasovať v škole aktivity ku Svetovému dňu nefajčenia (31. 5.), Medzinárodnémudňu proti zneužívaniu drog a obchodovaniu s drogami (26. 6.), Európskemu týždňu boja proti drogám (46. týždeň) a pod. Vyvstáva požiadavka na intenzívnu sociálno-výchovnú prácu so žiakmi, u ktorých saobjavilo užívanie legálnych či nelegálnych drog, pretože na vytvorenie závislosti treba určitý čas. Je tedašanca predísť rozvinutiu drogovej závislosti.

Plán preventívnych aktivít musí byť vypracovaný podrobne a adresne.

Preventívne aktivity sú často pre žiakov nezaujímavé, opakujú sa známe informácie a realizujú saformou monológu bez aktívneho zapojenia adresátov preventívnych snáh. Časté sú „masové preventívne akcie“ za účasti veľkého množstva žiakov, kde im chýba možnosť vyjadriť sa. V školách saprevencia môže realizovať rôznymi formami preventívneho pôsobenia. Najvhodnejšie sú preventívneprojekty či programy. Pri realizovaní prevencie je nutné klásť dôraz na jej systematickosť.
K účinnej a efektívnej primárnej prevenciipatria kontinuálne a komplexné programy, interaktívne programy, predovšetkým programy pomáhajúce žiakom čeliť sociálnemu tlaku, zamerané na skvalitnenie komunikácie, nenásilné zvládanie konfliktov,odmietanie návykových látok, zvyšovanie zdravého sebavedomia, zvládanie úzkosti a stresu. Je dôležitérealizovať rôzne kooperatívne aktivity.

Nové riziká prinášajúce moderné technológie

Intenzívnu pozornosť treba v škole venovať novým rizikám, ktoré prinášajú moderné technológiea ohrozujú žiakov stredných škôl: zneužívanie mobilných telefónov, internetu ,kyberšikanovanie, kybrestalking, kybergrooming a pod.
Stalking (lov, prenasledovanie) je termín,ktorý označuje opakované, dlhodobé, systematické a stupňované prenasledovanie, ktoré môže maťrôznu formu a intenzitu. O kyberstalkingu hovoríme, keď útočník využíva IKT (prostredníctvom chatu,sociálnych sietí a pod. vyvoláva u obeti pocit strachu). Stalkerom sa najčastejšie stáva bývalý partner,ďalej to môže byť sexuálny útočník (charakteristické je pre neho sexuálne agresívne správanie),uctievač (prenasleduje osobu, ktorá ho zaujala a túži po vzťahu s ňou), neobratný nápadník, ublíženýprenasledovateľ či kyberstalker. Kybergrooming predstavuje užívateľa internetu, ktoré vyvolá v obetifalošnú dôveru a presvedčí ju, aby sa osobne stretli. Motívom takého správania je sexuálne zneužitie,fyzické násilie 

Závažným problémom súčasnosti sú technologické závislosti, ktoré vznikajú ich nadmerným používaním alebo samotným obsahom, ktoré moderné technické prostriedky a technológie sprostredkúvajú.Využívanie internetu, sociálnych sietí a mobilov môže u predisponovaných osôb spôsobiť závislosť. V literatúre sa začína objavovať termín netoholizmus, ako výraz pre závislosť od internetu.Nebezpečenstvom je aj skutočnosť, že deti a mládež nepremyslene zverejňujú informácie o sebe a svojej rodine, ktoré možno zneužiť. 

Spolupráca rodiny a školy v oblasti sociálnopatologických javov

Kľúčový význam v prevencii má rodina žiaka. Významnou požiadavkou sa preto stávazlepšenie spolupráce a prepojenosti školy a rodiny v oblasti prevencie sociálnopatologickýchjavov. Škola by mala uskutočňovať stretnutia rodičov s odborníkmi, kde by sa v rámcitriednych schôdzok poskytli informácie o problematike porúch správania asociálnopatologických javov a tiež o riešení problémov s nimi súvisiacich. Existujú rôznepredstavy – často značne rozdielne – učiteľov a rodičov v deľbe právomocí a zodpovednostiza výchovu žiaka.
Prekážky relevantnej spolupráce existujú tak na strane rodičov, akoaj učiteľov. Možno súhlasiť s M. Švamberk Šauerovou (2016), že zodpovednosť zaedukáciu dieťaťa majú učitelia i rodičia a bez vzájomnej spolupráce si len ťažkomožno predstaviť maximálne pozitívny efekt, ktorý možno edukáciou získať.

Dobrá spolupráca s rodičmi podporuje účinnosť práce učiteľov i ďalšíchodborníkov so žiakom – tak
v oblasti prevencie, ako aj riešenia prípadnéhovýskytu problémového správania.